NOSTALGIA
Vnútorný svet človeka je len jedným z neohraničiteľného počtu možných svetov - minulých, terajších aj budúcich. Dokáže myšlienkami žiť súčasne vo všetkých naraz. “Globálna epidémia nostalgie” prevzala štafetu od postupne, ale napriek tomu nezadržateľne sa globalizujúcej “epidémie šialenstva pokroku” v štafetovom behu dejín. Čovek príjma impluzy súčasnosti, stáva sa apatickým a uzatvára sa do vlastnej prítomnosti. Jeho fyzický priestor sa naokolo rozpadá a on nevidí nič, iba seba. Apatia ako novodobý duševný stav mladej generácie paralyzuje pocity jej zastupiteľov. Človek hľadá východisko v nostalgií, ktorá by mala oživiť jeho pocity prelomujúce apatiu.