





















Postalgia tematicky vychádza z predchádzajúcich fotografických projektov a ich konceptuálnych spracovaní. Kontinuálne nadväzujem na tému času a úniku z prítomnosti do minulosti vo forme nostalgie a do budúcnosti vo forme postalgie. Postalgia je pojem, nad ktorým sa zamýšľam, v akej forme existuje v súčasnoti ako pocit, možno až únik predstáv dokonalej budúcnosti jednotlivca. Vytváram inscenované fotografie so zámerom navodiť pocit straty prítomnosti. Skrze akýsi bod zlomu môže divák balansovať medzi pocitmi neistoty, chaosu a prázdnoty s pocitmi bezpečia a možno až dokonalej istoty. Touto fúziou sa ocitá v nechcenej ne-prítomnosti, kde sa snaží nájsť východisko smerom vzad, vpred, a opäť vzad a vpred. Vizuálne pracujem s abstraktnou formou zobrazenia predmetov v ich netradičnej forme, ktorú umocňujem ich stavom v ktorom sa nachádzajú. Skrze zahalenie, úzkosť, voľný pád sa snažím reflektovať stratu prítomnosti a hľadanie jej východiska. Zámerne využívam aj farebnosť fotografií, kde by červená mala symbolizovať minulosť, niečo čo už je prežité a zahmlené zároveň. Nostalgiou sa vytvárajú neobjektívne pocity o minulosti, ktorá postupne preberá akúsi štafetu prítomnosti. Postalgiu ako formu dokonalej, ešte neprežitej budúcnosti zobrazujem v zlatej farbe, pretože samotný pojem je charakterizovaný ako golden future, čiže „zlatá budúcnosť“.